Andraž Hribar • Ne veš zakaj

Ko míne tísta práva strást
in vídiš dá ne gré naprèj
si nájdeš nòv in svéž nasmêh.

In kô opáziš dá si sám
in ní več njénih plávih lás
si nájdeš nôvi pár očí.

Ti splôh ne véš zakáj
ti splôh ne véš kakó
ti splôh ne véš zakáj
zakáj səm ljúbił jó
kakó səm iméł jo rád  jo rád

Ko v báru Jázz orkéstər igrá
trobénta zláta sólo imá
takrát se vŕneš tjá nazáj
vŕneš tjá nazáj

In vídiš njéne sréčne očí
in čútiš njéne kódre lás
takrát se stára strást zbudí
stára strást zbudí

Ti splôh ne véš zakáj
ti splôh ne véš kakó
ti splôh ne véš zakáj
zakáj səm ljúbił jó
kakó səm iméł jo rád  jo rád

Ti splôh ne véš zakáj
ti splôh ne véš kakó
ti splôh ne véš zakáj
zakáj səm ljúbił jó
kakó səm iméł jo rád
jo rád, jo rád, jo rád

vé vet
zakáj varför
kô när
míne passerar, går över
tísti den där
právi riktig
strást fem. passion
vídi ser
naprèj framåt, i fortsättningen
si åt sig (dig) själv
nájde hittar, finner
svéž fräsch, färsk
nasmêh leende
opázi märker
sám ensam
ní finns inte
vêč mera, längre
pláv blond
lasjé hår
očí ögon
splôh över huvud taget, alls
səm ljúbił jag älskade
jó henne
səm iméł rád jag tyckte om
trobénta trumpet
zlát gyllene, av guld
se vŕne återvänder
nazáj tillbaka
sréčən lycklig
čúti känner
kódər lock
se zbudí vaknar